Esprit




Vzorové projekty:

Model reprezentatívnych geoekosystémov

APVV-0240-07



Ciele projektu


Cieľom projektu je vypracovanie metodického postupu na tvorbu a hodnotenie reprezentatívnych geoekosystémov na regionálnej úrovni za účelom vypracovania efektívnej stratégie ochrany biodiverzity. Za čiastkové ciele možno považovať:
    • Vypracovanie metodického postupu na vyčlenenie REPGES na regionálnej úrovni
    • Stanovenie kritérií hodnotenia REPGES (súčasného stavu ich využitia, ochrany ako i ohrozenia) a ich aplikácia na úrovni jednotlivých regiónov SR
    • Stanovenie stratégie ochrany biodiverzity na báze ochrany REPGES
    • Vypracovanie jednotnej priestorovej databázy a geografického informačného systému pre potreby manažmentu krajiny (mapový server)
   
Riešenie projektu spočíva v aplikácii geosystémového prístupu k hodnoteniu biodiverzity na regionálnej úrovni. Vychádza z aplikácie integrovaného prístupu k hodnoteniu biodiverzity Z tohto aspektu sa k ponímaniu regiónu pristupuje ako k integrácii prírodných zdrojov v určitom priestore. Práve priestor predstavuje zjednocujúci rámec, scénu, na ktorej sa vyskytujú všetky zdroje ako vzájomne sa prelínajúce vrstvy (geologické zdroje, vodné a pôdne zdroje, klíma, biotické zdroje, morfometrické parametre). Ide o nadodvetvové chápanie priestoru ako integrity jednotlivých prírodných zdrojov v danom území. Každý bod zemského povrchu predstavuje špecifickú homogénnu jednotku vzájomnej kombinácie uvedených zdrojov čím sa odlišuje od ostatných jednotiek. Práve podstatou integrovaného manažmentu je poznanie priestoru ako integrácie uvedených zdrojov (krajinnotvorných zložiek, ktoré cez svoje úžitkové vlastnosti sú schopné uspokojovať ľudské potreby, čím vo vzťahu k ľudskej spoločnosti vystupujú ako prírodné zdroje) ako i poznanie vzťahov medzi uvedenými zdrojmi.


Metodológia


REPGES sú komplexné krajinnoekologické jednotky, charakterizované súborom abiotických zložiek (litosféry, hydrosféry, atmosféry), biotických zložiek (najmä rastlinstva, vrátane biogeografických aspektov). Pretože za základ vyčlenenia jednotiek sú vybrané jednotky potenciálnej vegetácie a nie súčasné využitie krajiny (reálna vegetácia), používa sa termín „potenciálne” REPGES. Potenciálne REPGES sú teda vyjadrením potenciálneho stavu krajiny, ak by do nej človek nezasahoval. V ďalšej fáze postup tvorby REPGES integruje aj antropické zložky krajiny (reálna vegetácia a využitie zeme).
Základné metodické postupy využívané pri syntézach sú priestorová superpozícia analytických a čiastkovosyntetických máp, následná generalizácia, fyzickogeografická typizácia a regionalizácia.
Základom spracovania je metodika krajinnoekologického plánovania LANDEP modifikovaná pre potreby tvorby REPGES. Metodika predstavuje otvorený logický systém vzájomne na seba nadväzujúcich krokov. Pozostáva z analýz, syntéz, interpretácií, evalvácií a propozícii. Jednotlivé kroky sú modifikované podľa účelu spracovania a mierky spracovania. Všetky metodické kroky sú spracované technologickými nástrojmi geografického informačného systému. Výsledky všetkých analýz, čiastkových syntéz, a interpretácií sú uložené ako priestorová databáza a sú zverejnené prostredníctvom mapového servera . Všetky údajové vrstvy sú zjednotené na báze jednotného topografického podkladu z mapového diela ZM 1:10 000, čo je v súčasnosti najpresnejší celoplošne dostupný mapový podklad.